Jazykové mýty

 

Mýty bývajú úzko späté s náboženskými predstavami a zvyčajne ich kladieme do obdobia úsvitu histórie alebo prehistórie národov. Názory na ich funkcie sa rozchádzajú, no nemožno celkom poprieť ani istú ich poznávaciu hodnotu. Mýty v minulosti neslúžili – na rozdiel od rozprávok – čírej zábave či rozptýleniu, ale predstavovali výsledok pokusov pochopiť kardinálne otázky ľudskej existencie: vzniku sveta, pôvodu božstiev, ľudí, jazykov, zmysel ľudského života nevynímajúc, prečo ich ľudstvo vnímalo vážne.

Prečítajte si zaujímavý článok o jazykových mýtoch z dielne autorov košickej Akadémie vied: Jazykové mýty a ich poslanie.

V článku sa dozviete aj o niektorých mýtoch o slovenčine:

O slovenčine sa veľmi často hovorí ako o ľubozvučnom jazyku. Hodnotia ho tak sami nositelia slovenčiny, ale aj nositelia iných jazykov. O ľubozvučnosti sme už povedali, že každý považuje za najľubozvučnejší jazyk svoj, t. j. ten jazyk, v ktorom sa “dokáže najbezpečnejšie, najjemnejšie a najpôsobivejšie vyjadrovať”(J. Sabol), čiže takmer vždy ide o materinský jazyk. Ako kritérium na zistenie ľubozvučnosti sa často spomína vokalickosť jazyka. Čiže čím viac samohlások sa v jazyku vyskytuje, tým sa považuje za ľubozvučnejší (zvučnejší).

Značky: slovenčina, slovenský jazyk,