Mýtus: Človek má 5 zmyslov

Mýtus: človek má len 5 zmyslov
 

Zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. 5 zmyslov, ktoré má človek. Tak nás to učili v škole. Máme naozaj len 5 zmyslov?

Nie je to také jednoduché. Môžeme začať definíciou zmyslu, ktorá nie je úplne jednoznačná. Vo všeobecnosti je zmysel jedinečná schopnosť ľudského mozgu prijímať informácie z okolia a z tela. Z tohto pohľadu máme určite viac zmyslov než päť.

Napríklad zmysly, ktoré súvisia s polohou nášho tela. Tzv. propriocepcia je schopnosť vnímať polohu častí nášho tela v priestore. Keď zavriete oči, bez problémov sa dokážete pravým ukazovákom dotknúť ľavého lakťa. Je to vďaka receptorom, ktoré máme v svaloch. Tieto receptory informujú mozog o aktuálnej dĺžke a napnutí svalov.

Alebo vnútorné ucho, naplnené tekutinou, vďaka ktorej dokážeme vnímať rovnováhu nášho tela. Prostredníctvom tohto zmyslu dokážeme vnímať aj zrýchlenie v priestore. Tento zmysel dokonca spojený s našim zrakom a tak nevnímame vlastný pohyb (inak by sa nám neustále točila hlava a pri pohybe hlavou by sme nedokázali nič prečítať).

Máme aj ďalšie zmysly, ktoré nás informujú o stave nášho tela. Napríklad, keď sme hladní, keď nás niečo bolí alebo keď potrebujeme ísť, ehm, na záchod.

Podľa čoho rozlišujeme zmysly?

Neexistuje zatiaľ vedecká zhoda o tom, koľko zmyslov vlastne máme.

Niektorí vedci hovoria, že zmysli by sme mali rozlišovať podľa receptorov, ktoré má naše telo. Podľa tohto rozdelenia by sme napočítali ešte viac zmyslov. Ak zavriete oči a niekto vám na chrbát priloží kocku ľadu, určite to pocítite. A budete tiež vedieť odlíšiť kocku studeného ľadu od, povedzme, plastovej kocky. Ľudská koža má nielen receptory, ktoré reagujú na teplotu, ale takisto receptory, ktoré vnímajú aj mechanický tlak, bolesť alebo svrbenie.

Podľa tohto princípu by sme mohli rozdeliť aj napríklad chuť na ďalšie zmysly podľa receptorov, ktoré vnímajú sladkú, slanú, horkú, kyslú a umami chuť. Alebo zrak by sme mohli rozdeliť podľa tyčiniek a čapíkov (jedny reagujú na svetlo, tmu, pohyb, druhé rozlišujú farby).

Kde sa vzala predstava o piatich zmysloch?

Teória o piatich odlišných zmysloch pochádza ešte z čias Aristotela. Ten sa pokúsil vysvetliť, ako vnímame svet dookola- tým, že vidíme, počujeme, cítime, chutnáme a dotýkame sa. Aristoteles v tom čase samozrejme netušil o receptoroch, nervových zakončeniach, ušnom bubienku či chuťových bunkách, ale domnieval sa, že zmyslové orgány sú zložené zo štyroch elementov – zem, vzduch, voda a oheň.

Dnes už vieme, že za zmysly sú zodpovedné špecifické bunky – receptory, no Aristoteles sa v základných zmysloch nemýlil.

Takže aké zmysly máme?

Neexistuje žiaden vyčerpávajúci zoznam, no medzi naše zmysly patria napríklad tie, ktorými vnímame:

  • zrakové vnemy – zrak,
  • sluchové vnemy – sluch,
  • dotyky – hmat,
  • chuť,
  • vône – čuch,
  • teplotu – termorecepcia (vnímanie okolitej ale aj vnútornej telesnej teploty),
  • vzájomnú polohu častí nášho tela – propriocepcia navzájom,
  • rovnováhu (angl. equilibrioception),
  • napätie v svaloch, šľachách – kinestézia,
  • bolesť – nocicepcia,
  • smäd,
  • hlad,
  • magnetické pole – magnetorecepcia (aj keď u ľudí je tento zmysel pomerne slabý).

Synestézia

U niektorých ľudí sa objavuje zaujímavý jav – ak vnímajú jedným zmyslom nejaký podnet, zároveň majú pocit, ktorý je charakteristický pre iný zmysel. Napríklad keď takýto človek počuje istý tón alebo hudbu, tak sa mu k tomu vybavuje pocit nejakej farby („farebný sluch“). Alebo človek vidí číslo tri a k tomu sa mu vybavuje červená farba, hoci v skutočnosti môže byť číslo tri napísané inou farbou.

Zaujímavé je, že schopnosť synestézie sa môže prejaviť u každého dvadsiateho človeka.

Záver

Nie je teda jasné ako sa dopátrať ku konečnému počtu našich zmyslov.

V každom prípade, naše ľudské telo má oveľa viac zmyslov než päť.

Zdroje:

Značky: aristoteles, chuť, čuch, hmat, nocicepcia, propriocepcia, sluch, vnem, zmysel, zrak,